H I S T Ó R I A   S P O L O Č N O S T I |
Diaľničný tunel Kohlberg pri Mníchove bol prvou tunelovou stavbou, na ktorej sa BANSKÉ STAVBY kvalifikovali v tomto sortimente Na Novej odvodňovacej štôlni (Voznica-Banská Štiavnica) bol historicky v r. 1980 prvýkrát na Slovensku použitý tunelovací stroj Hĺbiaca veža, šachta Roveň-bola najväčšou stavbou tohto druhu na Slovensku. Jej projektovaná hĺbka bola 960 m. Hĺbenie sa však skončilo v dôsledku útlmu baníctva predčasne v hĺbke 740 m. (1981-1991) |
Vo štvrtej dekáde histórie podniku vrcholil rozvoj ťažby
nerastných surovín v SR a tým aj rozsah investičnej výstavby pre banícke odvetvie.
Pre BANSKÉ STAVBY sa tým na 80-te roky otvárala sľubná perspektíva.
V magnezitových baniach a na ložiskách železných rúd ako aj rúd
farebných kovov sa podnik uplatňoval so svojim obvyklým sortimentom
(hĺbenie jám, razenie štôlní, prekopov, komínov, nárazísk, čerpacích staníc,
geologicko-prieskumných diel). Novým sortimentom sa stali vŕtané komíny
s veľkopriemerovými vŕtacími súpravami Robbins a Bespadril
(priemer DN 1.500 - 2.400 mm). Významnými ohniskami pôsobnosti aj
v tomto desaťročí boli známe lokality z predchádzajúcich období: Košice, Rudňany,
Slovinky, Rožňava, Lubeník, Jelšava, Hnúšťa, Podrečany, Banská Štiavnica a Hodruša.
K nim pribudli niektoré nové, napr. Gelnica, Smolník, Mútnik. Ťažiskovou lokalitou sa stala Banská Štiavnica, kde sa hĺbili a razili kľúčové otvárkové diela: nová centrálna šachta, autotunel Rozália, slepá šachta Rozália, šachta Roveň, prehĺbenie a rekonštrukcia šachty Maximilián a Nová odvodňovacia štôlňa Voznica. Šachta Roveň so svojou projektovanou hĺbkou 930 m predstavuje najhlbšiu šachtu a Nová odvodňovacia štôlňa NOŠ so svojou dĺžkou 14 km je najdlhšie súvisle razené podzemné dielo na Slovensku. Technologickou inováciou najvyššej úrovne bolo historicky prvé nasadenie tunelovacieho stroja v SR. V r. 1981 razičská osádka tunelovacieho stroja Wirth dosiahla výkon svetovej úrovne vyrazením 812 m štôlne o priemere DN 3.300 mm za 31 pracovných dní. |