Vetracia šachta VŠ1-jedno z hlavných
otvárkových diel BANSKÝCH STAVIEB
(1958-1963)
Nová rakúska tunelovacia metóda našla
široké uplatnenie aj v baníctve - hlavne
v uhoľných baniach (Nováky, Handlová, Cígeľ)
Na hlavných otvárkových dielach sa v 50-tych
rokoch začala používať tvárnicová výstuž
(v tlakovo exponovaných oblastiach)
Na počiatku svojej existencie mali BANSKÉ STAVBY závody v Novákoch, Ratiškoviciach, Spišskej Novej Vsi, Banskej Bystrici a Rožňave. Pod tlakom rezortu palív sa v r. 1953 museli BANSKÉ STAVBY vzdať všetkých svojich pracovísk pre rudné baníctvo a sústrediť sa na výstavbu uhoľných baní. Jednou z vládou sledovaných stavieb v tom čase boli otvárkové práce na novom uhoľnom ložisku Sejkov pri Michalovciach. Na tomto pracovisku BANSKÉ STAVBY absolvovali svoju prvú zaťažkávaciu skúšku najmä v podobe extrémne silných prítokov vody. Ložisko po otvorení úvodnými banskými dielami sa ukázalo ako nedobývateľné. Práce v Sejkove boli preto v r. 1958 zastavené.
Najvýznamnejšou stavbou 50-tych rokov sa stala výstavba novootváranej bane Cigeľ. Práce na otvárke tejto bane začali v r. 1958 a prvé štyri ťažobné úseky boli odovzdané do prevádzky v r. 1963. Na tejto stavbe BANSKÉ STAVBY zaznamenali viacero pozoru- hodných razičských výkonov a nových technológií.
Vedenie podniku si ešte pred koncom prvého desaťročia uvedomilo, že svoju pôsobnosť nemôže obmedziť iba na uhoľné bane a tak už v r. 1958 prevzalo niektoré stavby inžinierskeho charakteru, napr. razenie vodovodnej štôlne a kábelového kanála pod štrkoviskom Železiarní Podbrezová, preložku potoka a štôlňu vodného privádzača v Horných Strhároch.